Hudobný život 5/2025

Rozhovory:Komponovanie – spôsob ako čeliť svetu (Idin Samimi Mofakham)Adamčiak na osemnásť spôsobov (Eva Šušková)Osobnosť: Akceptovať žiaka ako jedinečnú osobnosť (Emília Dzemjanová)Koncerty: Synagóga v Nitre – Slovenská filharmónia – Opera SND – Pražská jar – Štátna filharmónia Košice, Koncertný špeciál Roberta KolářaSúťaž: Schneidrovka plná prekvapeníHudobné divadlo: Wertherov návrat (Košice), Retro s nadčasovou pointou (Bratislava, VŠMU), Hamlet ako psychologický triler (Theater and der Wien), Sugestívne spojenie Mozarta a Ullmanna (Parížska filharmónia)Udalosť: Hlasy holokaustuAuris interna: Poďme pekne od začiatkuZ organového kokpitu: Aj ty vieš improvizovať!Jazz: Hovory T: Od Milesa Davisa po Toma HarrellaPoviedka: V. Rozenbergová: AbsolventskýRecenzie CD„Ak je prítomný strach už v tejto fáze, aké to bude, keď nasta‑ ne nejaká oveľa vážnejšia situácia?“ Zmienku o speváčke Eve Šuškovej začínam citátom, ktorý reflektuje spoločenské traumy a zároveň príznačne ilustruje dôležitý rozmer umelkynej osobnosti – chuť prejaviť sa aj vo veciach verejných. Umeleckú cestu Evy Šuškovej charakterizuje výber aj nevychodených trás, pre mnohých azda zaprášených, z ktorých ale prináša pre poslucháčov i odbornú komunitu zaujímavé plody. Robert Kolář ju v rozhovore zachytáva vo fáze, keď sa vrátila z dvoch „výletov“ do veľmi odlišných končín a všimla si ich aj porota tohtoročných cien Rádiohlavy. Jej pozornosťou najviac zatriasol projekt, v ktorom sa Eva Šušková predstavuje ako autorka. Zhudobnenie grafickej poézie Milana Adamčiaka je zásadným a premiérovým aktom, no nebolo to v žiadnom prípade len prvenstvo, ktoré priviedlo Evu Šuškovú k hlavnej cene. Zaujal jej spôsob uchopenia materiálu, v ktorom zúročuje svoje skúsenosti v teréne novej hudby, ale aj hravosť a spontánnosť prameniaca z jej pedagogických aktivít na poli elementárnej hudobnej výchovy. Adamčiakovské Konštelácie / Permutácie sú personifikáciou Šuškovej rozko- šatenej tvorivosti i odvahy, ktorú prejavuje naprieč životnými situáciami.Veľmi tešia aj dva ďalšie veľké rozhovory v piatom tohtoročnom čísle. Jana Zelenková kládla dôležité otázky organovej pedagogičke Emílii Dzemjanovej, ktorá sa tohto roku lúčila s učiteľskou profesiou. Okrem inšpiratívneho čítania pripomína tento rozhovor aj fakt, že z košického Konzervatória, práve vďaka Emílii Dzemjanovej, vzišlo najviac medzinárodne úspešných slovenských organistov posledných desaťročí – Monika Melcová, Bernadetta Schlichting Šuňavská, Tomáš Mihalik či Marek Vrábel.Aj o potrebe vytrvalosti a húževnatosti v ťažkých časoch hovorí iránsky skladateľ Idin Samimi Mofakham: „Navzdory obme‑ dzenej inštitucionálnej podpore sa čoraz viac iránskych hu‑ dobníkov presadzuje na medzinárodnej scéne – ako skladate‑ lia, interpreti alebo dirigenti. A to svedčí o odolnosti iránskej umeleckej komunity.“ Áno, spomeňme na frustrácie a stresy rôznych minulých časov a verme, že tvorivá miazga si vždy nájde svoju cestu von. Aj keď kôru jej stromu načas opáskujú znefunkčnené umelecké fondy či barbarské zásahy do kultúrnych inštitúcií.K próze nášho Hudobného života, žiaľ, patrí aj neustále sa vyrovnávanie s časových sklzom, ktorý nám začiatkom roka spôsobilo zavedenie zle pripraveného celoštátneho finančno-administratívneho systému. Okrem meškania vo vydávaní sme dlhodobo bojovali aj s nemožnosťou predávať tlačenú verziu časopisu. Verím, že tento deficit vyrovnávala internetová verzia Hudobného života, ktorú neustále vylepšujeme a napĺňame aj obsahom, ktorý sa nedostane do tlačeného časopisu. Ďakujeme za pochopenie a vernosť...Andrea Serečinová