Krivoprísažník je príbeh napísaný na základe skutočných udalostí. Jeho autor, Pavel Križko, bol autorom nielen historických štúdií, ale tu sa prejavil aj ako pedagóg: „Heslo moje je: ,Príklad skorej dovedie k cnosti nežli...
„Prosím vás, odpusťte mi, že moje básne majú taký temný, smutný ráz. Rád by som písal i veselé…, ale cítim, že také nie sú ani len ozvenou srdca a znejú mi jaksi prázdno. Bieda a zloba ma naučili milovať búrlivosť, temnotu...
V oných krásnych večnezelených ihličnatých pralesoch nášho milého a pôvabuplného Pohronia, ktoré tiahnu sa severozápadným smerom od Brezna ku Čertovici, zdržoval sa a prebýval istého času jeden vĺčko v najkrajšom veku...
Ústrednou postavou románu je zvrhlík, neľútostný Ľudovít Fekete. Votrie sa do rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie...
„Naši gazdovia lásku veľmi nepestujú. Ženia sa bez nej a žijú poväčšine celkom dobrý manželský život bez nej a pánboh ich pritom požehnáva i hojnosťou detí. Kdeže, keď od včasného rána do neskorého večera drhneš...
Román o alkoholizme, jednej z najboľavejších rán slovenskej dediny pred 1. svetovou vojnou. Príčinu autor nachádza v zaostalosti, biede, tupej závislosti na krčmárovi Gáblikovi s rozvetveným vplyvom v celej pohronskej doline...
„Na Slovensku večer pred svätým Jánom Krstiteľom, teda 23. júna, býva hlučno všade okolo miest a dedín. V tento večer na vrškoch a stráňach v nočnej tme dlho plápolajú veľké ohne, vatry a mihotajú sa rady pohybujúcich sa svetiel...
Milovník slovenskej ľudovej slovesnosti Adolf Peter Záturecký zozbieral a vydal už v roku 1894 vyše 600 hádaniek. „Toto sa vydáva nielen pre poznanie našich národných duševných darov, ale aj pre milú zábavu a cvičenie umu mládeže...
„Zvlášť ohnivo obhajovali kávu panie, čím to tak ďaleko doviedli, až vymohli i zákon, mocou ktorého i stav manželský mohol byť rozviazaný, keby muž zabraňoval žene kávu piť.“ Túto, ale i mnohé ďalšie zaujímavosti z histórie...
„Do sýrskeho Bejrutu dostal sa Šustek 21. marca 1871 loďou, na ktorej ho v spánku okradli do posledného groša. Jeho položenie nebolo na závidenie. Našiel si však prácu, hoci spočiatku iba za byt a stravu, ktorá veru nebola chýrna...
Jedenásť rozprávok predstavujeme tak, ako ich zozbierali a vydali ešte v roku 1859 August Horislav Škultéty spolu s Pavlom Dobšinským pod názvom Povesti prastarých báječných časov. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Nieto spevnejšieho národa na svete od Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každodenného života...
„My nakukneme teraz do tejto jaskyne, ktorú povesť — tradícia ľudu od nepamäti ,zakliatou‘ menuje, bájac si o nej to, že je ona ,otvorom do samého pekla‘. Uvidíme, čo je s jaskyňou touto vo veci.“ Klasika zo Zlatého fondu SME...
„Pane, povedzme si pravdu, že mravnosť sama osebe nás nemusí v každých podmienkach viesť k blahu. Zabudli sme, že k tomu treba vždy i rozum. Nezabúdajte: rozum!“ Poviedka popredného slovenského prozaika. Klasika zo Zlatého fondu SME...
„Prudká až do zbláznenia bola láska, akou zahorel Chruňo k urodzenej panne Mandragore. Ale čože? Bol mamľas. Miloval len zďaleka, tak, že vyvolená jeho srdca nič o tom nevedela…“...
Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO...
Martin Braxatoris-Sládkovičov je synom Andreja Sládkoviča. Ako redaktor mesačníka Noviny malých nielen sám písal poéziu pre deti, ale podnecoval k tvorbe i svojho detského čitateľa. Jeho básničky sú z reálneho života detí...
„Ani vo snách by mi nebolo napadlo, že kedysi budem smieť na vlastné oči videť tie pamätné miesta, kde odohrali sa deje pre celé človečenstvo tak dôležité, ako v týchto zvláštnych krajoch staroveku, v Egypte a v Palestíne.“...
Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO...
Snáď neexistuje dieťa, ktoré by nepoznalo rozprávky o Medovníkovej chalúpke, Dlhom, Širokom a Bystrozrakom, či o Hlúpom Janovi...